Chromozómové poruchy
Príbeh DNA
Dedičná informácia človeka je zapísaná do chemického jazyka deoxyribonukleovej kyseliny (DNA). DNA je uložená v štruktúrach bunkového jadra, v chromozómoch. Jadro zdravej bunky človeka obsahuje 46 chromozómov usporiadaných v pároch (23 pochádza od otca a 23 od matky). Na uľahčenie identifikácie sa jednotlivé chromozómové páry označujú číslami od 1 do 22. Posledný pár chromozómov tvoria pohlavné chromozómy. Sú označované ako X a Y. Ak je prítomná dvojica XX, ide o ženské pohlavie, v prípade jedinca mužského pohlavia nachádzame dvojicu XY.
V zdravej bunke sa nachádza 46 chromozómov usporiadaných v pároch. Niekedy však príde k náhodnej chybe delenia a namiesto dvojice chromozómov je prítomná trojica, vtedy hovoríme o trizómii alebo chromozóm v páre chýba a vtedy hovoríme o monozómii. Akákoľvek zmena početnosti chromozómov môže mať vážny vplyv na ďalší vývoj plodu. Podobne môže pri náhodnej chybe dôjsť k strate (delécii) alebo zmnoženiu (duplikácii) časti chromozómu spôsobujúc tak subchromozómovú aberáciu.
Trizómia – náhodná chyba delenia
Trizómie nie sú genetické poruchy s rodinným výskytom zdedené po predkoch. Takmer vždy ide o novú chybu, ktorá vznikne v prvých fázach vývinu embrya. Riziko vzniku trizómií stúpa s vekom matky. Najznámejšou trizómiou je trizómia 21, spôsobujúca tzv. Downov syndróm. Podstatne zriedkavejšie sú trizómia 18 (Edwardsov syndróm) a trizómia 13 (Patauov syndróm). Poruchy počtu pohlavných chromozómov X a Y patria medzi časté. Ich riziko vyšetruje TRISOMY test XY.
Orientačné vekové riziko rodičky pre pôrod dieťaťa s Downovým syndrómom
žien vo veku30 rokov
žien vo veku40 rokov
žien vo veku50 rokov
Ktoré chromozómové
poruchy vyšetrujeme?
Chromozómové poruchy môžu spôsobiť veľké množstvo ochorení s vážnym klinickým obrazom a zlou prognózou. Naše testy vyšetrujú najčastejšie z nich.
Downov syndróm — trizómia 21
Príčinou Downovho syndrómu je trizómia 21 – ochorenie zapríčinené nadbytočným chromozómom 21. Len dve tretiny rozpoznaných gravidít s Downovým syndrómom sa skončia normálnym pôrodom. Približne 30 % gravidít končí spontánnym potratom. Ochorenie má vážny vplyv na celkový vzrast a prospievanie, ako i formovanie telesných tvarov. Je spojené s charakteristickým výrazom tváre a poruchou psychických a duševných funkcií rôzneho stupňa. Častou komplikáciou sú poruchy imunity, obehového systému alebo tráviaceho traktu. Deti s trizómiou 21 si vyžadujú osobitnú lekársku starostlivosť v závislosti od rozsahu postihnutia. V niektorých prípadoch Downovho syndrómu však môžu byť príznaky miernejšie a umožňujú aj dlhý život.
Edwardsov syndróm — trizómia 18
Edwardsov syndróm vzniká v dôsledku trizómie chromozómu 18. Následky tejto chromozómovej poruchy sú závažné – dieťa sa narodí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, má abnormálne tvarovanú hlavu, malú čeľusť, malé ústa, často rázštepy pery a podnebia. Má problémy s dýchaním, prijímaním potravy a pridružiť sa môžu aj srdcové poruchy. Prognóza je veľmi nepriaznivá. Gravidity spojené s Edwardsovým syndrómom sprevádza vysoká potratovosť a väčšina živonarodených detí neprežíva dlhšie ako 1 rok.
Patauov syndróm — trizómia 13
Ak dôjde k trizómii chromozómu 13, hovoríme o Patauovom syndróme. Trizómia 13 je závažné genetické ochorenie, ktoré môže postihnúť všetky orgány v tele vrátane mozgu, srdca a obličiek. Deti sa môžu narodiť s rázštepom podnebia, s deformovanými končatinami. Jedinci s touto vrodenou chybou majú len veľmi malú šancu na prežitie. Gravidity s Patauovým syndrómom sa vyznačujú vysokým rizikom spontánneho potratu alebo narodením mŕtveho dieťaťa.
TURNEROV SYNDRÓM – 45,X
V chromozómovej sade chýba jeden pohlavný chromozóm a gonozómový komplement obsahuje len jeden chromozóm X. Incidencia Turnerovho syndrómu je 1 : 2500 narodených dievčat. Rozhodujúce príznaky rozvinutého klinického obrazu neliečených prípadov sú nízky vzrast (už od narodenia alebo v ranom veku), neúplný rozvoj sekundárnych pohlavných znakov vrátane amenorey a neplodnosť. Porucha vzrastu a rozvoja pohlavných znakov je čiastočne liečiteľná hormonálnou substitúciou a v ostatných rokoch je stále úspešnejšia. Liečba neplodnosti je možná použitím rozvinutejších techník asistovanej reprodukcie.
Viaceré ďalšie príznaky časom alebo pri liečbe vymiznú (napr. lymfedém) alebo sa zmiernia (napr. pterýgium a štítovitý hrudník). Do obrazu Turnerovho syndrómu však patria aj vrodené chyby obličiek a vývinové chyby srdca.
KLINEFELTEROV SYNDRÓM – 47,XXY
V chromozómovej sade s inak mužským gonozómovým komplementom XY je (aspoň) jeden chromozóm X navyše. Incidencia Klinefelterovho syndrómu je 1 : 500 narodených chlapcov. Rozhodujúce príznaky rozvinutého klinického obrazu neliečených prípadov sú vyšší vzrast spojený s neúplne vyjadrenými ženskými sekundárnymi pohlavnými znakmi (gynekomastia, gynoidná obezita), neúplná puberta a neplodnosť. Sú tichší a citlivejší, mávajú poruchy vývoja reči a učenia. V oblasti genitálu sú typické malé a/alebo nezostúpené testes a menší penis, častejšie hypospádia. Oproti iným mužom majú zvýšené riziko ochorení ovplyvnených gonozómovým komplementom XX, ako napr. rakovina prsníka. Nedostatok testosterónu, neúplná puberta a rozvoj pohlavných znakov sú čiastočne liečiteľné hormonálnou substitúciou. Liečba neplodnosti je možná použitím rozvinutejších techník asistovanej reprodukcie.
SYNDRÓMY XYY a XXX
Syndróm sa vyskytuje s incidenciou 1 : 1000 narodených chlapcov. Klinický obraz je nenápadný. XYY muži mávajú nadpriemerný vzrast a fyziologický pohlavný vývoj. V detskom veku sa syndrómu XYY pripisujú ľahké poruchy (poruchy vývoja reči, učenia, motoriky, emócií, ako aj symptómy z oblasti tzv. autistického spektra). Syndróm sa vyskytuje s incidenciou 1 : 1000 narodených dievčat. Klinický obraz je nenápadný. XXX ženy mávajú nadpriemerný vzrast a fyziologický pohlavný vývoj. V detskom veku sa syndrómu XXX pripisujú ľahké poruchy (poruchy vývoja reči, učenia, motoriky, emócií), častejšie sú vrodené chyby obličiek).
MIKRODELEČNÉ SYNDRÓMY
Vzhľadom na biologické a technické limitácie je presnosť vyšetrenia na mikrodelečné syndrómy v porovnaní s trizómiami 21, 18, 13 nižšia. Pre nízky výskyt mikrodelécií v populácii nie sú dostupné validačné štúdie, ktoré by spoľahlivo overili presnosť testu na tieto syndrómy.
DiGeorgeov syndróm
Syndróm delécie 1p36
Praderov-Williho a Angelmanov syndróm
Cri-du-chat syndróm
Wolfov-Hirschhornov syndróm
DIGEORGEOV SYNDRÓM 22q11.2
Je najčastejší mikrodelečný syndróm. Spôsobuje ťažké, len v niektorých prípadoch čiastočne symptomaticky liečiteľné ochorenie, ktoré sa môže prejaviť v ktoromkoľvek systéme a v ktorejkoľvek časti tela. Hlavnými charakteristikami sú vrodené srdcové chyby, poruchy imunity, obličkové a rázštepové chyby, často aj závažná mentálna retardácia. Prejavy ochorenia sú veľmi variabilné a v niektorých prípadoch (s menej výraznými príznakmi) sa dá predpokladať aj familiárny prenos a intrafamiliárna variabilita.
Je rovnako jedným z najčastejších mikrodelečných syndrómov. Dôsledkom delécie 1p36 je veľmi ťažké a neliečiteľné ochorenie s výrazne heterogénnou symptomatológiou. Hlavnými charakteristikami sú mentálna retardácia s poruchami správania, rastové zaostávanie a hypotónia.
PRADEROV-WILLIHO SYNDRÓM a ANGELMANOV SYNDRÓM 15q11
Oba syndrómy s odlišným klinickým obrazom sú na úrovni chromozómov spôsobené stratou alebo poruchou funkcie génov v tom istom úseku rozhodujúcej oblasti chromozómu 15. Preto nie je možné očakávať, že vyšetrenie mikrodelécie zachytí všetky skutočné prípady týchto dvoch syndrómov.
Praderov-Williho syndróm charakterizuje hypotónia, slabý sací reflex a neprospievanie od narodenia, po druhom roku života naopak hyperfágia a obezita. Mentálna retardácia je miernejšia, ale okrem pahltnosti sa vyskytujú aj ďalšie rozmanité poruchy správania.
Angelmanov syndróm má miernejšie vyjadrené príznaky, klinický obraz obvykle nie je zrejmý už pri narodení a rozvíja sa okolo prvého roku veku. Prejaví sa ako zaostávanie v psychomotorickom vývine a v rozvoji reči. Mentálnu retardáciu stredného stupňa sprevádzajú postupne výrazné poruchy správania.
WOLFOV-HIRSCHHORNOV SYNDRÓM 4p16.3
Aj tento syndróm má charakteristický výzor tváre s mikrocefáliou, hypertelorizmom, vystúpenými očami a krátkym filtrom. Rastová a psychomotorická retardácia je ťažká a sprevádzajú ju ďalšie závažné príznaky, ako hypotónia, epileptické záchvaty a vrodené vývinové chyby vnútorných orgánov (srdca, obličiek).
Prehľad TRISOMY testov