CHROMOZÓMOVÉ PORUCHY

DNA

Príbeh DNA

Dedičná informácia človeka je zapísaná do chemického jazyka deoxyribonukleovej kyseliny (DNA). DNA je uložená v štruktúrach bunkového jadra, v chromozómoch. Jadro zdravej bunky človeka obsahuje 46 chromozómov usporiadaných v pároch (23 pochádza od otca a 23 od matky). Na uľahčenie identifikácie sa jednotlivé chromozómové páry označujú číslami od 1 do 22. Posledný pár chromozómov tvoria pohlavné chromozómy. Sú označované ako X a Y. Ak je prítomná dvojica XX, ide o ženské pohlavie, v prípade jedinca mužského pohlavia nachádzame dvojicu XY.

Pri pohlavnom rozmnožovaní vytvorí organizmus výnimočnú bunku – pohlavnú bunku (vajíčko alebo spermiu) – ktorá obsahuje presne polovicu zo 46, teda 23 chromozómov. Pri spojení vajíčka a spermie vznikne vzájomnou kombináciou 23 materských a 23 otcovských chromozómov zárodok, ktorý má opäť 46 chromozómov. Dcérske bunky, ktoré vzniknú jeho ďalším delením, budú obsahovať rovnaký počet chromozómov.

 

Trizómia – náhodná chyba delenia

Chromozóm

Trizómie nie sú genetické poruchy s rodinným výskytom zdedené po predkoch. Prakticky vždy ide o novú chybu, získanú prostredníctvom nesprávne vytvoreného vajíčka. Riziko vzniku trizómií stúpa s vekom matky. Najznámejšou trizómiou je trizómia 21, tzv. Downov syndróm. Podstatne zriedkavejšia je trizómia 18 (Edwardsov syndróm) a trizómia 13 (Patauov syndróm).

Poruchy počtu pohlavných chromozómov X a Y patria tiež medzi časté. Ich riziko vyšetruje TRISOMY test XY.

Veľmi rýchly vývoj a intenzívne delenie buniek v prvých fázach po oplodnení vajíčka vedie často k náhodným chybám delenia, a tak vznikajú poruchy počtu chromozómov. V niektorých prípadoch sa vytvorí nadbytočná kópia niektorého z chromozómov a namiesto dvojice je prítomná trojica toho istého chromozómu. Vtedy hovoríme o trizómii, ktorá má mimoriadne vážny vplyv na ďalší vývoj plodu.

 

Orientačné vekové riziko rodičky pre pôrod dieťaťa s Downovým syndrómom:
Vek pri pôrode30 rokov40 rokov50 rokov
Riziko1 : 10001 : 1001 : 10

TRISOMY test

Downov syndróm — trizómia 21

Edwardsov syndróm — trizómia 18

Patauov syndróm — trizómia 13

TRISOMY test XY

TURNEROV SYNDRÓM 45,X

KLINEFELTEROV SYNDRÓM XXY

Syndrómy XYY a XXX

TRISOMY test +

 MIKRODELEČNÉ SYNDRÓMY

DIGEORGEOV SYNDRÓM 22q11

SYNDRÓM DELÉCIE 1p36

PRADEROV-WILLIHO SYNDRÓM a ANGELMANOV SYNDRÓM 15q11

CRI-DU-CHAT SYNDRÓM 5p15

WOLFOV-HIRSCHHORNOV SYNDRÓM 4p16

 

Diagnostika chromozómových porúch

V priebehu tehotenstva podstupuje budúca mamička množstvo preventívnych vyšetrení, ktoré sú zamerané na jej zdravotný stav a na zdravotný stav plodu. Viaceré skríningové vyšetrenia sú zamerané na vrodené vývinové chyby.

1. Biochemický prenatálny skríning

Biochemický prenatálny skríning určuje riziko postihnutia plodu Downovým syndrómom (trizómia 21), Edwardsovým syndrómom (trizómia 18) a otvoreným rázštepom nervovej trubice, prípadne prednej brušnej steny.
Riziko postihnutia plodu sa určuje na základe veku matky a hodnôt jednotlivých biochemických, prípadne ultrazvukových parametrov.

Tieto parametre sa stanovujú v I. aj II. trimestri.

I. trimestri sa z biochemických parametrov stanovuje plazmatický proteín A (PAPP-A) a voľná beta podjednotka choriogonadotropného hormónu. Z parametrov ultrazvuku je najdôležitejšia hodnota NT (nuchálna translucencia – šijové prejasnenie). Jej odmeranie patrí do rúk skúsenému sonografistovi s certifikátom a vyžaduje si adekvátne prístrojové vybavenie.

II. trimestri sa stanovuje alfafetoproteín (AFP), choriogonadotropný hormón (HCG) a nekonjugovaný estriol (uE3).

Podľa použitých skíningových parametrov potom rozlišujeme:

  • kombinovaný test (biochemické parametre len I. trimestra + NT),
  • triple test (len biochemické parametre II. trimestra),
  • sérum integrovaný test (biochemické parametre I. a II. trimestra, spoločné vyhodnotenie po odbere v II. trimestri),
  • integrovaný test (biochemické parametre I. a II. trimestra + NT, spoločné vyhodnotenie po odbere v II. trimestri).

V závislosti od použitého testu je možné očakávať zachytenie 70 – 90 % plodov s Downovým syndrómom. Bežne je však 3 – 7 % zdravých plodov skríningom označených pozitívne, teda so zvýšeným rizikom výskytu chromozómovej poruchy (falošná pozitivita).

Tehotné ženy, u ktorých je skríning pozitívny, by mali podstúpiť už náročnejšie špecifické vyšetrenia, ako je napríklad amniocentéza, odber choriových klkov, echokardiografia a podobne. Tieto vyšetrenia by mali potvrdiť alebo vylúčiť predpokladané postihnutie plodu.

Pozitívny skríning neznamená, že plod je postihnutý. Znamená len, že riziko je vyššie, a preto treba ďalším vyšetrením toto postihnutie vylúčiť, respektíve potvrdiť.

2. Ultrazvuk

Dôležitým vyšetrením v tehotenstve je ultrazvuk. V období od konca prvého až začiatkom druhého trimestra sa u plodu ultrazvukom zisťuje tzv. šijové prejasnenie (NT – Nuchal Translucency) – meria sa šírka nahromadenej tekutiny v oblasti šije. Rozšírenie NT môže byť príznakom vrodených chýb plodu a je aj jedným z príznakov  Downovho syndrómu. V tomto období sa vyšetruje aj morfológia plodu, ktorá môže vylúčiť závažné vývojové chyby. Táto diagnostika patrí do rúk skúseným odborníkom a vyžaduje si aj adekvátne prístrojové vybavenie.

3. Amniocentéza

Amniocentéza je odber vzorky plodovej vody priamo z maternice. Alternatívou vo včasnejšom tehotenstve je odber vzorky z plodovej časti placenty (choriové klky). V oboch prípadoch sa odber robí chirurgicky, invazívne, vpichom ihly cez brucho až do maternice.

Odobratá vzorka sa vyšetruje genetickými laboratórnymi metódami. Bunky plodu sa kultivujú v laboratórnych podmienkach a potom sa v mikroskope posúdi počet chromozómov a ich ďalšie parametre. Výsledok sa nazýva karyotyp, ktorý vyjadruje hodnotenie všetkých 23 párov chromozómov.